Bol to taký obyčajný príbeh. Písal sa rok 2003 a v Trnave sa konal Festival Lumen. Onoho roku na ňom vystúpila aj americká folková speváčka, Alli Rogers. Je pravda, že som z festivalu robil reportáž pre noviny a teda som musel obehať viacero účinkujúcich a popýtať sa ich na dojmy zo Slovenska, Alli však bola iná. Ako s jedinou som s ňou, ani neviem prečo, začal hovoriť aj o bežnom živote, o USA, porozprávala tiež pomerne dosť o svojej rodine, záľubách, snoch... (samozrejme pri tom už bol diktafón dávno vypnutý) Počas večera, keď sa jej skončilo vystúpenie, prisadla si ku mne vedľa pódia a začali sme opäť rozprávať. Chcela sa dozvedieť veľa o Slovensku, veľa sa pýtala a bola naozaj zvedavá. Mne sa z nej podarilo tiež vytiahnuť zopár zaujímavostí, napríklad že bola „single.“ Nie, že by som chcel ako 18-ročný začať randiť s mladou Američankou a udržiavať zaoceánsky vzťah, ale nedalo sa nespýtať... Alli odletela, ostala mi na ňu spomienka, niekoľko spoločných foto a adresa na papieriku s tým, že jej to foto mám poslať, keď ho vo fotozberni vyvolajú a ak budem mať dakedy cestu do Štátov, som vítaný... Poteší. Alli odletela, pred tým ma objala (po americky ako sa patrí) a viac som ju nevidel. Občas som zablúdil na jej web a pri jej nových piesňach spomínal. Naposledy ma však potešilo nedávne zistenie, že začala blogovať. Dnes opäť spomínam na Lumen 2003, Alli a listujem po prvých príspevkoch na allirogers.blogspot.com. Súčasne kontrolujem - áno, papierik, na ktorý mi napísala svoju adresu domov, stále mám, kto vie, možno sa dakedy zíde. Len či by si ma ešte vôbec pamätala... :)