Čo sa týka metodiky odhadu denníka SME.sk, hodnota 95 percent je výsledkom akejsi záhadnej kombinácie viacerých prieskumov verejnej mienky a ďalších ukazovateľov. Ak sa pozrieme na odhady za dva dni dozadu, zistíme, že SME.sk začínalo hovoriť o víťazstve Obamu na 90% (2.11.), potom na 94% (3.11.) a dnes, vo volebný deň, je to opäť o percento viac. Podľa tohto trendu bude pridanie tých zopár percent do stovky v prípade skutočného Obamovho víťazstva už len formalitou.

Teraz však čosi o prieskumoch verejnej mienky. Ich presnosť závisí od niekoľkých vecí: veľkosť vzorky, spôsob výpočtu a čiastočne interpretácia. Štandardne sa nastavujú na spoľahlivosť 95%, pričom výsledkom nikdy nie je jedno konkrétne percento, ale interval, v ktorom sa daná hodnota nachádza (samozrejme s pravdepodobnosťou 95%). Pre potreby publikovania a pre možnosť porovnania sa potom volí spravidla stredná hodnota intervalu, ktorá sa uvedie ako to jedno konkrétne percento hlasov, ktoré by daný kandidát získal. Samozrejme, reálny zisk konkrétneho kandidáta sa na rovnakých 95% môže nachádzať kdekoľvek v rámci intervalu; problém je, že pre štatistickú nepresnosť nikto nevie povedať, kde to presne bude.

Teda ak nejaký prieskum verejnej mienky (s presnosťou 95%) povie, že Obama by získal 51,3% hlasov, je to len stredná hodnota. Inými slovami, v praxi by sa jeho skutočný zisk hlasov mohol nachádzať napríklad niekde medzi hodnotami 45,3% - 57,3% (samozrejme uvádzam len modelové rozpätie intervalu, konrétne hodnoty by záviseli od veľkosti výberovej vzorky, od spôsobu zberu dát a pod.). Jeden by povedal, že ak sa skombinuje niekoľko rôznych prieskumov, tento interval sa bude zužovať a chyba merania sa čiastočne eliminuje. Opak je však pravdou. Nepresnosť každého jedného prieskumu môže byť niekde inde a teda chyby sa budú skôr kumulovať. Preto o kombinácii viacerých ukazovateľov s presnosťou 95 percent nemožno povedať, že má tiež spoľahlivosť 95% alebo nebodaj ešte viac. Pravdepodobnosť bude nižšia. Príklad: ak zložím dva výskumy s presnosťou 95 percent, podľa vzorca 0,95*0,95 dostanem novú presnosť na úrovni 90,25 percent.

Samozrejme, opäť je možné namietať, že ak sa kombinujú Obamove preferencie, čím klesá ich výpovedná hodnota, treba rovnako kombinovať aj McCainove preferencie, čím sa kvalitatívne rovnako zníži aj ich pravdepodobná presnosť. Tým sa však dostávame na začiatok, ktorým je spoľahlivosť prieskumov verejnej mienky ako taká. Ak máme prieskum, ktorý má presnosť 95% a hovorí, že Obama získa 51,3% hlasov a McCain 44,8%, oba údaje potom rovnakým spôsobom skombinujeme s inými prieskumami alebo inými ukazovateľmi, pričom v oboch prípadoch v rovnakej miere znížime výpovednú presnosť, bez ohľadu na nejaké intervaly, výsledky kombinácií a stredné hodnoty môžeme jednoducho zopakovať pôvodné posolstvo prieskumov: Obama získa viac hlasov voliteľov (nie je podstatné, o koľko) = Obama vyhrá = Obama sa stane prezidentom. No a na koľko percent sa tak stane? Presne na toľko, v akej miere boli presné základné dáta, teda posledné prieskumy verejnej mienky. Spravíme nasledovný záver (hodný slovenských mienkotvorcov v otázke amerických prezidentských volieb): Obama bude na 95 percent prezidentom.

Mimochodom, aj ja očakávam víťazstvo Baracka Obamu, avšak bez percent a pre úplne iné dovôdy, než sú prieskumy verejnej mienky (moje dôvody nájdete na tejto stránke ).

Upozornenie: Táto logika je až prudko zjednodušujúca a len na 95% sa zakladá na triezvom úsudku autora. Inými slovami, autor na 5% pripúšťa, že všetko je to inak... :)