Prednedávnom mi začal do e-mailovej schránky chodiť newsletter Centra pre bioetickú reformu (CBR), v ktorom spravidla nechýba priložená tlačová správa s vyjadreniami jeho šéfky, Jany Tutkovej. So šírením informácií nemám problém, no na druhej strane ma mrzí spôsob, akým sa spomenutá dáma vyjadruje. Všimol som si spoločný znak takmer všetkých jej vyjadrení: náznaky kriminalizácie. V najnovšom elektronickom posolstve dokonca obvinila novozvoleného amerického prezidenta z „genocidálnej mentality.“ Nevravím, že by mi Obamov názor na životy nechcených nenarodených detí nejak imponoval, ale takéto obvinenia sú aj pre mňa dosť silnou kávou.

Akokoľvek, otázka ukončenia ľudského života pred narodením je témou, ktorá spoločnosť rozdeľuje. Základom pre čiastočné preklenutie spoločenského sporu je otvorená a vecná diskusia. Súčasne, od miery otvorenosti a vecnosti sa bude odvíjať aj miera, do akej sa dá spomenutý spor preklenúť. Navrhol by som preto dve odporúčania pre korektný dialóg:

  • Ako zástanca „pro life“ som presvedčený, že tá druhá strana sa mýli. Preto by som mal sadať k diskusnému stolu nie s obvineniami z „genocidálnej mentality,“ ale so snahou zrozumiteľne vysvetliť, že ľudský život nemožno svojvoľne ukončiť práve preto, že je ľudský a jeho nositeľom je vyvíjajúca sa ľudská bytosť.
  • Ako zástanca „pro life“ som presvedčený, že tragédiou druhej strany je, že neprikladá najvyššiu mieru dôležitosti faktu, že ľudský život začína splynutím dvoch daných ľudských pohlavných buniek (oplodnením). Nie je šťastným krokom, ak kriminalizujem človeka pre jeho odlišný názor. Treba sa trpezlivo snažiť vyviesť ho zo stavu, ktorý pokladám za omylný.

Zlyhaním Jany Tutkovej nie je hlásanie krutosti a nesprávnosti potratu, ale spôsob, akým dané posolstvo šíri. Začalo to billboardami so zakrvaveným ľudským plodom. Nevravím, že tie plagáty neukázali holú pravdu tak, ako naozaj vyzerá, ale je žiaduce pri jej odhaľovaní použiť spôsob, ktorý je necitlivý voči deťom a najmä ženám, ktoré sa v minulosti rozhodli ísť na potrat a teraz majú z niekdajšieho rozhodnutia depresie? Súčasná panelová prezentácia stavia na pôvodnej kampani, avšak dáva veci do porovnania a má myšlienku. Vítam tento krok, ale súčasne sa pýtam: Aj keď zabezpečíme, aby sa na výstavu nepozerali maloletí, je žiaduce opäť útočiť aj na ženy, ktoré si v minulosti nechali vziať dieťa a teraz to ľutujú? Vydávanie tlačových správ je tiež fajn, ale je žiaduce omieľať v nich stále obvinenia spoločnosti, prípadne konkrétnych ľudí z genocídy, teda medzi riadkami ich kriminalizovať?

Diskusia o potrate a jeho legálnosti je súbojom protichodných ideí, z ktorých sa do zákona premieta tá, ktorá má v danom okamihu širšiu spoločenskú podporu. Ak si však predstavím spôsob prezentácie a argumentáciu slečny Tutkovej, som veľmi skeptický, či sa „pro life“ môže v blízkej dobe stať dominantným presvedčením slovenskej spoločnosti. Obávam sa totiž, že pri súčasnej aktivite CBR začne spoločnosť spájať ochranu života pred narodením výlučne s menom dámy, ktorá je opačným extrémom pani Oľgy Pietruchovej a ktorá, pre ilustráciu, okrem iného považuje aj darcovstvo orgánov pri diagnóze mozgovej smrti za vraždu .