Letný onko-tábor pre menšie deti z roku 2006 bol mojím prvým táborom v Klube detskej nádeje. Tie dva týždne na chate sme putovali z rozprávky do rozprávky. Tábor sa premenil na kráľovstvo, ktorému vládol kráľ Maximilián (týmto pozdravujem Besiho do Brna), pre ktorého dvorný vynálezca Edison von Dreistein (pozdrav pre Maťa K.) zostrojil stroj času. I keď bol stroj času porúchaný a každý deň sa tábor ocitol v inej rozprávke, než sa večer pred daným dňom plánovalo, nemal to byť len Edison, kto daroval niečo pre táborového kráľa. Niekoľko deciek, ktoré sa rozhodli v čase obedného voľna túlať sa so mnou po lese (tzv. lesnícky krúžok), stavalo počas dvoch týždňov maketu hradu, ktorá sa na konci tábora odovzdala kráľovi. Samozrejme, okrem zopár staviteľov o stavbe nik z tábora nevedel - tajomstvo sa podarilo udržať a pre Maximiliána bol posledný táborový piatok prekvapením... :-)

Aby sa ochrancovia prírody nechytali za hlavu, čo všetko sme v lese nechali ako odpad, netreba mať obavy - stavali sme len z toho, čo sme našli v lese a z tábora sme si so sebou každý deň priniesli iba vinohradnícky špagát, ktorý by sa mal už onedlho úplne rozložiť.

Takže k hradu: Základom bolo toto nádvorie, do ktorého sa vchádzalo cez funkčnú zdvíhaciu bránu. To, čo vidíte uprostred, mala byť tržnica. V pravom hornom kúte je sklad zbraní.

V okolí nádvoria, ako i v okolí celého areálu stáli hliadkovacie veže. Boli spolu štyri. Od niektorých viedol dolu lanový rebrík a lanovým mostom boli niektoré spoločne pospájané.

Toto je už spomenutá padacia brána. Pod zaveseným kameňom je popravisko, kde sa malo pôvodne trestať sťatím hlavy, ale decká sa neskôr rozhodli primontovať k nemu šibenicu. I keď bola miniatúrou, opäť pripomínam, že i tento model bol funkčný...

... a kríž na nedaľekom pni, ktorý bol v tomto prípade najvyšším kopcom v okolí hradu. Dolu pod pňom bolo vybudované mini-jazierko.

Detail obrannej veže - strecha z machu.

No a jedna z posledných fotiek z roku 2006.

Potom prišla cesta okolo miesta M v roku 2007. Zastavil som sa a hrad som našiel v zachovalom stave. Dokonca ma prekvapilo i to, že machy, ktoré sa použili na strechy vežičiek a budov, boli zelené. Fotky ponechávam bez komentára:

A nakoniec, neplánovaná cesta okolo táborovej lokality v tomto roku (2009). Bola to síce obchádzka, ale  zopár kilometrov naviac stálo za to. I keď bolo na hrade poznať, že už má tri roky, a vinohradnícky špagát bol miestami v silnom rozklade, torzo ako také stále stojí a celkový model si zachováva svoje typické prvky. Fotky opäť ponechávam bez komentára - pre lepšiu ilustráciu však uvediem, že tretí záber je peň, na ktorom stál kríž, hneď pod ním je špagát, ktorým sa obsluhovala padacia brána, a trosky popraviska:

A na záver, kto všetko sme to vlastne stavali - spoločná foto (2006):

Foto: Maťo Kalina (2006) a ja (2007, 2009).

Pozn.: Konkrétne miesto, kde model hradu stojí, z pochopiteľných príčin pre istotu neprezradím (aby tam trochu z neho, čo ešte špagát bude vládať držať, stálo i o rok). Tí, čo vedia, vedia, a tí, čo nevedia - nuž, keď pôjdem niekedy okolo, môžem ich tam vziať pozrieť sa... Na záver sa ešte chcem poďakovať všetkým, ktorí každý rok prispievajú na zbierku Ligy proti rakovine "Deň narcisov" - z jej výťažku putuje časť i na podporu aktivít Klubu detskej nádeje, ktorý tak môže organizovať každý rok tábory pre onko-liečené deti; jeden v zime a dva v lete (zvlášť pre menšie a väčšie deti) - tábory, na ktorých vznikajú i takéto hrady... :-)