V septembri 2009 napísal nový trnavský arcibiskup Róbert Bezák svojmu predchodcovi list, v ktorom ho, podľa vlastného výhlásenia, „inštruoval o niektorých pravidlách [ich] komunikácie a spolupráce“. Tón listu nového arcibiskupa je síce tvrdý, ale súčasne slušný, korektný a priamy. Ján Sokol na takéto správanie určite nie je zvyknutý. Agenti nekonali ani slušne, ani korektne, ani priamo. Akokoľvek, bol to súkromný list, ktorý mal zostať medzi dvoma cirkevnými hodnostármi, a emeritný arcibiskup Sokol mal jeho obsah pokorne prijať. Nestalo tak.
Ján Sokol poslal kópiu listu do médií, konkrétne do TV Markíza. Naozaj nechápem, prečo sa rozhodol komunikovať cez televíziu a tlač, prostredníctvom ktorých sa v minulosti zdiskreditoval svojimi vyjadreniami o tom, aký veľký blahobyt bol za Tisovho štátu. Boli to tie isté médiá, ktoré poukazovali na Sokolovu identitu niekdajšieho agenta a on im nevedel dať jediné ucelené stanovisko, v ktorom by obvinenia vyvrátil alebo kajúcne a pokorne uznal, ergo oľutoval. Teraz im ponúka list, ktorý sám nepísal.
Možno sa len starému dôstojnému pánovi so šedivou hlavou nechce na dôchodok. Možno mu iba chýba pozornosť médií, ktorá s nástupom Mons. Bezáka utíchla, a preto si ju takýmto spôsobom vynucuje. Obávam sa však, že sa len snaží zakryť niečo, čo by si široká verejnosť nemala všímať: V posledných týždňoch sa intenzívne diskutuje o tom, že v účtovníctve trnavskej arcidiecézy zostalo po Sokolovom odchode niekoľko otáznikov, ktoré, ako píše .týždeň, nemajú hodnoty iba „obyčajných“ miliónov.
Mons. Bezák napísal svojmu predchodcovi list v septembri, Sokol ho ako eso z rukáva vyťahuje až teraz. Bez ohľadu na to, čo chcel publikovaním listu povedať (lebo tomu naozaj nerozumiem a zrejme mi uniká nejaká súvislosť), ak to chcel povedať, mal tak spraviť už dávno.
Žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí; možno preto reaguje Sokol až s odstupom 4 – 5 mesiacov. No na druhej strane, naje sa niečoho úplne iného. Variť začal v komunistickom režime, koreniť v 90tych rokoch a zápražku ukuchtil v poslednom období. Uvaril si svoju minulosť a jeho odchodom z arcibiskupského paláca začalo servírovanie. Aby toho bolenia brucha nebolo málo, sám Sokol si do jedla sype veľa korenia, čili a soli.
Ja emeritného arcibiskupa nesúdim. Iba sa pozerám, ako ho dobieha jeho vlastná minulosť. Je to prirodzené - tiež som spravil vo svojom, zatiaľ krátkom, živote chyby a viem, že mnohé ma dobehnú a počítam s tým. Súčasne však viem jedno: Biblia píše, že Bohu treba dávať to, čo je božie, a „cisárovi“ čo je jeho. Sokolove svedomie patrí do jurisdikcie Boha, nezrovnalosti v účtovníctve a iné podobné pochybenia do jurisdikcie spoločnosti, teda i mňa. Nesúdim, len žiadam to, na čo mi Biblia priznáva právo: Aby emeritný arcibiskup prijal zodpovednosť za svoje materiálne a spoločensko-etické prešľapy.
Kópia listu arcibiskupa Bezáka emeritnému arcibiskupovi Sokolovi:

















